Vo filozofii jogy sa niekedy stretáme s pojmom karmický zákon. Sú to poznatky získané v stavoch nadzmyslového vnímania (meditácie), kde už rozumová činnosť nehrá úlohu, ale zostáva len číre, bezprostredné nazeranie skutočnosti. To znamená, že by tu nemalo ísť o intelektuálne vykonštruované hypotézy.
Niet spravodlivosti na svete, hovoria niekedy ľudia. Nemajú tým na mysli len sociálnu nespravodlivosť. Pýtajú sa: Prečo sa niekto narodí ako mrzák a druhý ako krásavec? Čo komu urobili deti v Hirošime, ktoré zhoreli v pekelnej páľave?
Takých otázok je veľa a rozličné náboženstvá majú na ne svoje odpovede. Ich potvrdzovanie a vyvracanie filozofovaním a škriepkami nevedie k poznaniu pravdy.
Vesmírnu spravodlivosť popisuje v joge zákon karmy a kolobehu životov (samsára). Veľmi pravdepodobne tento zákon prekračujúci náboženstvá vyslovili už v dávnej minulosti vyspelí Majstri jogy.
Zákon karmy hovorí o príčinách a následkoch. Všetko, čo sa práve teraz odohráva, je následok činov a udalostí v minulosti. Všetko, čo bude, má príčinu v prítomnosti. Minulosť je nemeniteľná, a teda aj jej práve prebiehajúce následky. S budúcnosťou nemôžeme hneď nič robiť, lebo ešte nenastala. Môžeme však konať v prítomnosti, a tým ovplyvniť budúcnosť. Prakticky to znamená neutekať do minulosti, nesnívať stále o budúcnosti ani sa pred ňou netriasť, ale čo najlepšie si počínať v prítomnosti.
Prítomnosť je jediná príležitosť aktívne ovplyvniť svoj karman, slobodne doň zasiahnuť. Všetko, čo ma stíha, slasti i strasti, som si zaslúžil za spôsob života v minulosti. Všetko, čo teraz konám z vlastnej slobodnej vôle, je príčinou mojich budúcich strastí i slastí. Čiže, človek si je sám strojcom svojho osudu.
Na otázky: Prečo trpia ľudia, ktorí nič zlého nevykonali, a prečo sa darí mnohým podvodníkom a zloduchom, odpovedá zákon karmy, ktorý počíta s kolobehom životov (samsára). Duchovná podstata človeka nezaniká s telom, ale vteľuje sa do hmotného sveta znova a znova. Takže následky minulých životov sa môžu prejaviť buď v terajšom živote, alebo až v niektorom z nasledujúcich životov. Môže to nastať hoci až po tisícročiach, keď na to dozreje jednotlivec aj vonkajšie podmienky. Duchovne zaostalý človek však zákon karmy nechápe, ktorý by nesplnil svoj účel. Preto sa mu zdanlivo v tomto živote môže dariť, ale ho čaká duchovné dozrievanie cez reťaz mnohých ďalších životov spojených s utrpením. Žiaľ, je to tak, že pravé hodnoty života spoznáme len keď trpíme. Kým sme v zabezpečenom postavení múdrosť a hlas duše zahmlieva pôžitkársky spôsob života.
Joga nevyžaduje vieru v zákon karmy. Keby niekto konal „nezištné“ skutky s vedomím, že si pripravuje šťastnú budúcnosť, že si vytvorí zásluhy, tak už nejde o karmajogu, ale vypočítavosť. Keby niekto uveril, že vo vesmíre je to zariadené tak a tak, len preto, že to vyhlásil nejaký mudrc, išlo by len o sprostredkované oznámenie, nie je to jeho vlastné poznanie. Takéto „nalievanie rozumov“ často vedie k fanatizmu.
Joga radí hľadať odpovede na tieto otázky v sebe. Tak ako si musí každý zažiť sám, čo je to láska, radosť, nešťastie…, každý musí v sebe nájsť aj odpovede na pochopenie zmyslu života, a vôbec, zmyslu bytia. Vyspelí jednotlivci, mudrci, guruovia nie sú na to, aby kázaním zmenili svet, ale aby poskytli radu a pomoc tomu, kto hľadá.
Viera a poznanie, to sú dve veci. Môžeme veriť tomu, čo nám niekto rozpráva a môžeme aj zapochybovať. Napríklad, môžeme veriť, že toto jedlo je chutné. Až keď to jedlo ochutnáme, potom už veriť nemusíme, máme svoje poznanie, nepochybujeme. Podobne, aj v duchovnom svete, pravé poznanie musí dosiahnuť každý sám. Slepá viera bez poznania, alebo ešte horšie, viera vynútená sľubmi a strašením, je cesta k fanatizmu, hlavne aj nástroj na ovládnutie más.
Boh dal ľuďom slobodnú vôľu a dal im aj zákon karmy. Keby zasahoval, musel by svoj vlastný zákon porušiť. Božské zákony sú však dokonalé, a preto niet na nich čo meniť. Z toho vyplýva, že Boh neriadi náš osud, že nemáme právo obviňovať ho za to, čo sa s nami deje.
Výraz karma vyjadruje, že následok každého skutku alebo myšlienky sa vždy vráti k jeho pôvodcovi, v dobrom i v zlom. Z toho niet úniku. Mahátmá Gándhí povedal: Boh dal ľuďom základný zákon lásky a ďalej už do neho nezasahuje.
Tým sa vysvetľuje, že osud k nám nie je nespravodlivý. Mnohí ľudia si však myslia, že je nespravodlivé, keď nevedia, za čo trpia. Že keby poznali príčiny následkov, potom by ľahšie prijali tie následky.
Keby sme kalkulovali s príčinami, začali by sme dobro konať z vypočítavosti. Dobro by sa stalo predmetom obchodu. „Páchali by sme dobré skutky“. Láska však nepozná vypočítavosť. Jej hodnota spočíva v úplnej neprítomnosti vypočítavosti. Príkladom môže byť nezištná materinská láska. Pre kresťanov je najvyšším vzorom Ježiš, ktorý z lásky položil svoj život, nič za to nečakal a ešte sa modlil za tých, čo ho mučili.
Bengálsky svätý muž Rámakrišna radil nenechať sa niekým uvádzať do minulých životov, len preto, aby sme si vedeli vysvetliť svoj terajší osud. Podobne nie je potrebné aby nám niekto veštil budúcnosť vykladaním kariet, čítaním z ruky, či podľa polohy nebeských telies. Podľa karmického zákona odpoveď na našu minulosť i budúcnosť nám dáva náš terajší život, ktorý je následkom minulosti a predpoveďou budúcnosti.
Pripojené zhodné výroky mudrcov sa týkajú karmy. Vyslovili ich bez ohľadu na to, kedy, kde a k akému učeniu sa hlásili.
Bez námahy nenaplníš ani život terajší, ani budúci.
Bolesť prestáva pôsobiť vtedy, keď splnila svoju úlohu. Keď chce pokročiť sebec, musí nevyhnutne prejsť cez utrpenie.
Čím viac máš prekážok, tým viac sa môže prejaviť tvoja vnútorná sila.
Dobrá karma je ovocím morálneho úsilia. Pokus dosiahnuť ju iným spôsobom vedie k zlu.
Dobrému je ľahké konať dobro, ale je to ťažké pre zlého. Zlému je ľahké konať zlo, ale je to takmer nemožné pre dobrého.
Každý z nás má vnútorného ochrancu. Keď vykročíme nesprávnym smerom, varovaní sme trápením, bolesťou. Ak veríme v dobro, môžeme byť varovaní ešte skôr, než čin zavŕšime. Kto koná bez viery v dobro, varovaný nie je.
Láska a utrpenie zjemňujú myseľ.
Medzi schopnosťou znášať telesné a duševné útrapy je priama súvislosť.
Najlepšiu karmu si človek vytvára, keď sa snaží viac dávať než prijímať, hlavne v duševnej oblasti.
Prekonané utrpenie je ako očistný kúpeľ, ktorý sa nedá ničím zaplatiť.
Nedorozumenia sú príčinou mnohých trápení, ale sú aj hnacou silou života. Vyvíjame sa prekonávaním nedorozumení.
Nie každý kto seje, hneď sa dočká žatvy. Dôležité je, aby v nás bolo svetlo.
Sloboda je v srdci človeka, karma v spôsobe jeho života. Nielen naše činy, ale aj chcenie a túžby sú strojcami našej karmy.
Snaž sa, pokúšaj sa a výsledok odovzdaj Bohu. Ber s dôverou všetko čo na teba prichádza. Staré zvyky, túžby a putá prekonávame v novom vtelení. Predtým duch prechádza stavom sna v ktorom strávi staré zážitky a prechádza stavom spánku v ktorom načerpá nové sily pred návratom. Návrat môže nastať hneď alebo aj o 1000 rokov. Môže k tomu viesť pripútanosť k materiálnemu svetu alebo súcit (zrod mudrca, avatara).
Takmer všetci potrebujeme zakúsiť márnivosť, slávu, moc, aj najbiednejšie zúfalstvo, aby sme sa naučili neodsudzovať, aby sme svet neporovnávali so svetom, aký by sme ho chceli mať, s dokonalosťou, ktorú sme si vymysleli. Aby sme ho brali taký, aký je a radi k nemu patrili.
V utrpení sú myšlienky bystrejšie, hľadajú únik, oslobodenie. Čistá myseľ vtedy môže odhaliť pravú podstatu utrpenia a tým ho rozpustiť.
Zomrieť môžeme rodine, priateľovi, vlasti, majetku, svojmu telu. Keď už nemáme čomu zomrieť, to je nesmrteľnosť.
Človek nemá plnú moc nad svojim životom, ale ani nie je bezmocný. Spolupôsobia slobodná vôľa a karma. Život je bez počiatku a bez konca. Nesmrteľnosť je neustála prítomnosť.