Žijeme v úžasnej dobe

Odhoďme svoj strach, žijeme v krásnej dobe! Sme na vrchole spoločenskej tolerancie. Dnes sa v mene tolerancie a politickej korektnosti iba pousmejú nad tým, za čo by nás pred niekoľko sto rokmi ukameňovali, natiahli na kôl, utopili vo vode, či upálili.

Chceme sa posúvať po gender škále? Žiaden problém.

Nechceme založiť rodinu? Žiaden problém. Ani prezident už nemusí mať manželku, stačí partner, či ani to nie.

Chceme dieťa, ale nemáme vhodného partnera? Žiaden problém, sú takí, ktorí dieťa pre nás vynosia. Že aj to je príliš ľudské? Už sa chystá recept na skutočné mimotelové vynosenie umelo oplodneného dieťaťa.

Chceli by sme viac partnerov naraz? Žiaden problém, máme tu už polyamoróznu formu života.

Chceli by sme vymeniť svoju manželku, manžela, či partnera? Žiaden problém, spoločnosť si na to už privykla. Len aby sme neplakali za svojou pôvodnou voľbou. Tolerancia bezpartnerského a bezdetného stavu totiž  vedie k zániku národov a kultúr. Ale aj to sa už často toleruje. Načo je nám budúcnosť? Žime v „prítomnosti”, radujme sa: „Initiate love not war”.

Ako štátna moc, môžeme ponúknuť národ na zdravotný experiment, či konflikt. Žiaden problém, národ to často toleruje. Kto nie, toho médiá exkomunikujú z množiny akceptovateľných osôb.

Zobratie na zodpovednosť? Dobrá otázka. Väzni sa búria, chýba im luxus. Vrahovia chcú znova vraždiť. Žiaden problém. Spoločnosť je tolerantná: „Dajme im ešte jednu možnosť”.

Chceli by sme búrať sochy vo verejných priestranstvách? Stačí sa pohnúť do mesta so správnou skupinou.

Hanbíme sa za svoju minulosť ako otrok, nevoľník, či iné aspekty našej minulosti? Možno nás poteší, že dnes sme otroci práce.

Chceme sa stať celebritami? Žiaden problém. Po dvoch týždňoch práce sa na pár dní celebritou stať môžeme. Národ na nás aj tak zabudne.

Žijeme v nádhernej dobe, len keby sme vedeli túto toleranciu správne užívať. Nakoľko to tak nie je, nastupuje vyrovnávajúca sila dharmy. Zosilnie fundamentalizmus a vrátia sa tresty. Aká škoda, že ľudstvo nechápe, ako žiť so slobodou.

Odhoďme svoj strach. Ak existuje niečo, o čom vo vnútri cítime, že chceme uskutočniť, potom tu je splnomocnenie. Máme tvorivé nápady, ale nemáme peniaze? Je tu crowd-funding  a startup mechanizmus. To, čo môžeme uskutočniť iba v tolerantných spoločnostiach, uskutočnime teraz. Ešte je trocha času, dajme sa do toho.

Žijeme v časoch zmien. Dobro má ale ochranu zhora.

Žijeme v úžasnej dobe a nájdime toto aj vo svojom živote. Uskutočnime najambicióznejší projekt života. Vedome objavme zdroj nášho vedomia. Všetko je prichystané – treba iba kráčať a poprosiť horný „crowd-funding” o podporu nášho projektu.

Kráčajme bez náhlenia, ale vytrvale. V každej chvíli vycíťme, kde je cesta a čo je dharma. Neriaďme sa šablónami, pretože tie sú mŕtve. Skúmajme v našom vnútri, čo je prekážkou, kde je granthi a mála. Nájdime kľúč každých vnútorných dverí s pokojnou snahou. Všetko je pripravené, treba iba kráčať.

Môžeme skúmať ktorúkoľvek časť sveta, ale nezabúdajme, že všetky naše vynálezy sa môžu obrátiť proti nám. Preto, keď sme toto spoznali, a keď sme v tomto tolerantnom prostredí uskutočnili naše túžby, stiahnime sa z cesty, po ktorej idú ešte ľudia, ktorí smerujú inde, aby sme im nezavadzali. A tešme sa z cesty. Tešme sa, že vysoký a nemerateľný priestor a bezčasové Bytie nás podporujú.

Že nie vždy sa nám podarí byť v pokoji? Že sa objavia naše vásany a iné dedičstvá minulosti?

Spočiňme v jednobodovej pozornosti na dychu – prána ródha.

Nechajme prúdy myšlienok tiecť bez toho, že by sme sa o ne zaujímali.

Potom odpútajme naše energie od vnímania.

Nechajme všetko sa rozpustiť! Uvoľnime sa zo všetkého vnímateľného. Umožnime, aby sa udialo úplné Tattva šuddhi.

Možno, že treba prísť nazad, možno nie. Nie je to naše rozhodnutie: nechajme prúdiť všetko, čo – ak je to potrebné – sa premení v skutok.

Žijeme v úžasnej dobe, tolerancia je ešte stále na maxime. Nečakajme, kým nás zasiahne protiprúd. Teraz je príležitosť na uskutočnenie toho, čo je zmysel ľudského života.

Nie, netreba sa ponáhľať. Kráčajme tak, aby sme došli do cieľa. Cesta je hotová.  Šťastný je ten, kto si uvedomí, že po nej kráča. A je vďačný, že ho cesta počkala, lebo za touto cestou je nekonečná láska. Výhľad je nádherný, cesta vedie cez deväť hôr. Poznáme ich z cesty do hlbín Šrí čakry.