Dychové cvičenia
V joge sa za najúčinnejší nástroj pôsobenia na organizmus považujú dychové cvičenia zvané pránájáma. Podmienkou k cvičeniu pránájámy je naučiť sa dýchať plným jogovým dychom, čo je úlohou hathajogy. Dýchanie prebieha samovoľne, ale do značnej miery ho môžeme aj ovládať, čo sa v joge využíva na ovplyvnenie všetkých orgánov a systémov v tele i na posilnenie psychiky. Dýchaním sa dá pozitívne ovplyvniť každá choroba. Presne vykonávaná pránájáma vedie k ozdraveniu tela a mysle. K tomu najprv treba zvládnuť plný jogový dych. Už to je veľmi užitočné.
Očistné postupy
V širšom ponímaní je celá joga zameraná na očistenie organizmu, z každej stránky. Príčiny zlého duševného stavu, aj príčiny chorôb vznikajú zo znečistenia – psychického, chemického, mikrobiálneho aj fyzického. Samočistiaca schopnosť nášho tela nie je dokonalá. Jogíni zistili, že tak ako si musíme umývať vlasy, pokožku a zuby, treba prečisťovať aj vnútornosti a telové dutiny. Vyvinuli na ten účel značný počet postupov. Ich zvládnutie nie je nevyhnutnou podmienkou k cvičeniu jogy. Ľudia k nim niekedy cítia nedôveru. Kto si ich vyskúša zistí, že nedôvera bola zbytočná a že sú to užitočné prostriedky na ozdravenie organizmu.
Výživa a životospráva
Účinok výživy si zvyčajne uvedomíme len v situáciách, keď napríklad po ťažkom jedle dostaneme žlčníkový záchvat. Jogíni zašli pri posudzovaní vplyvu výživy oveľa ďalej. Pretože v joge sa vyžaduje predovšetkým veľká vnímavosť, pokoj a sústredenosť, prispôsobuje sa tomu aj oblasť výživy. Od najstarších čias učitelia jogy mali v otázkach výživy stáročiami overené skúsenosti a svojich žiakov postupne viedli k teraz modernej vegetariánskej výžive. Je to v súlade s výrokom z Biblie: A Boh riekol: Hľa stvoril som vám každú bylinu, ktorá plodí semeno a ktorá je na tvári celej zeme, i každý strom, na ktorom je ovocie, ktorý plodí semeno. To všetko vám bude za pokrm. Gn 1, 27
Zdravie a pokrok v joge súvisí aj s výživou, a treba jej venovať pozornosť. Rady dávnych jogínov sa zhodujú so súčasnými trendmi vo výžive: veľa zeleniny, ovocia, strukovín, obilnín a minimum komplikovaných úprav. Jogíni odmietajú mäso nielen zo zdravotných príčin, ale aj preto, že nechcú spôsobovať utrpenie zvieratám, nechcú zabíjať.
Ruský psychiater Levi napísal: Joga organizuje človeka od hlavy po päty. Môžeme z nej získať omnoho viac, než len zavše si zacvičiť. Predstavuje obšírne a dôkladne prepracovaný životný štýl a jej návody môžeme využívať celých 24 hodín: duševná hygiena, pravidelné cvičenie, výživa, otužovanie, častý pobyt v prírode, práca a odpočinok, kultúra, spoločenský život. Kto sa chce vážne venovať joge, mal by si spraviť poriadok vo svojom spôsobe života. Treba sa o to aspoň pokúšať.
Niet zdravotného stavu, pri ktorom by bolo možné zakázať jogu. Sú však choroby, pri ktorých sa niektoré cviky neodporúčajú. Ak budete postupovať s pozorným vnímaním pocitov, nemôžete si uškodiť. Zistíte, či je isté cvičenie pre vás nevhodné a zvolíte si iné.
Chorľaví ľudia sa niekedy dopúšťajú chyby. Vrhnú do cvičenia náročnejších techník, bez ohľadu na svoj zdravotný stav. Následky sa potom pripisujú joge. V prípade neistoty požiadajte o radu svojho lekára.
Stále rastie počet lekárov, ktorí o joge dosť vedia, a niektorí ju aj prakticky využívajú. (V Indii sa joga prednáša aj na lekárskych fakultách.) Osvedčilo sa začať s dýchaním, ktoré samo môže viesť k zlepšeniu zdravotného stavu. Na záver niekoľko rád.
Prístup k cvičeniu
Medzi cvičením v bežnej telovýchove a cvičením jogy je podstatný rozdiel. Pre šport sú charakteristické prvky: sila, rýchlosť, výbušnosť a súperenie. Pri nich človek je vždy zameraný navonok: sleduje loptu, súpera, latku, prekážku, čas, cieľ, atď., nestará sa, ako na to reagujú jeho vnútorné orgány.
V joge nie je ani jeden z uvedených prvkov. Naopak, cvičiaci sa usiluje čim väčšmi odpútať od okolia, usiluje sa dokonca utlmiť aj rozumovú aktivitu a stlmiť myseť. Nijaké súperenie ani snaha o vonkajší efekt. Je to zameranie dovnútra.
Pri cvičení treba rešpektovať:
Správne dýchanie
Rytmus a hĺbka dýchania majú základný vplyv na všetky ostatné rytmy a funkcie v tele, s dôsledkami pre celý organizmus. Je to ako dirigentská palička, podľa ktorej hrá celý orchester. Vzťahuje sa to aj na psychiku. Základy jogového dýchania treba brať vážne, pretože sa o ne opierajú všetky ostatné postupy v joge.
Uvoľnenosť
Psychické napätie má vplyv na úroveň svalového tonusu a naopak. Toto napätie prekáža aktivite vnútorných orgánov a príslušných riadiacich centier. Preto sa pri cvičeniach usilujte čo najväčšmi uvoľniť kostrové svalstvo i myseľ, tak aby sa uvoľnila energia v prospech orgánov, na ktoré má cvičenie pôsobiť. Preto jogista väčšinou cvičí so zatvorenými očami, snaží sa odpútať od okolia a vonkajšie podnety nechať prechádzať cez seba bez ohlasu. Uvoľnenosť treba trpezlivo nacvičovať. Začiatočník má veľké problémy práve v tejto oblasti a prejavuje sa to v nepravidelnom rytme dýchania, v trhavých alebo zrýchlených pohyboch, nezladených s dychom. Zbytočne bývajú napäté svaly, ktoré nie sú potrebné k vykonaniu cviku. Tu pomáha nácvik relaxácie spojenej s predlženým výdychom.
Sústredenosť
Táto požiadavka je akoby v rozpore s požiadavkou uvoľnenosti. Ako sa môžem uvoľniť, keď sa mám sústrediť? Skutočne, ak na niečo zameriame pozornosť, napneme sa a zadržíme dych. V joge je to naopak: pri dokonale uvoľnenom tele a mysli sa udržiava nenapätá sústredenosť, bdelé sebavnímanie.
Postupnosť a nenásilnosť
Egoistický prístup človeka sa pri cvičení prejavuje tak ako aj v iných oblastiach: zmocniť sa všetkého za každú cenu, a to čím rýchlejšie. A tak vidíme začiatočníkov, ako sa nasilu pokúšajú zvládnuť niektorú náročnú polohu. Už samotné násilie na tele vytvorí také zablokovanie psychiky, že pokrok je nemožný. Nechci čítať básne, kým ešte nepoznáš abecedu! Keď sa naučíš rozlišovať písmenká, môžeš po čase čítať básne. Ale nedočkavosťou a násilím dlhé roky budeš lúštiť verše a takmer nič nepochopíš!
Správne cvičená joga nemá kontraindikácie. Čo je však správne? Je to cvičenie, počas ktorého, a po ktorom, nemáte nepríjemné pocity, závraty, nevoľnosť, bolesť hlavy, búšenie srdca, rozochvenosť, podráždenosť. Treba dodržiavať pravidlo sústredenej pozornosti na pocity z tela. Násilné prekonávanie stuhnutosti, odrazy, švihy, výskoky a podobné veci do jogy nepatria, ba priamo pôsobia proti jej účinkom.
Nenásilnosť sa týka aj množstva cvikov a celkovej dĺžky cvičenia. Aj keď sú cviky úplne pohodlné, nenáročné, vzniká pri nich mnoho nervových impulzov, ktoré prenikajú do mozgu, a keď je ich priveľa, vedú k narušeniu vnútornej rovnováhy, čo sa obvykle prejaví neskôr po cvičení.
Počas správneho cvičenia bývajú pocity príjemné. Preťahovaním svalových úponov sa v organizme uvoľňujú látky, ktoré vytvárajú príjemné pocity, takže cvičiaci, ak má dosť času, má tendenciu cvičenie preháňať. Podobný úkaz sa vyskytuje napríklad u bežcov, ktorí často podliehajú akejsi bežeckej „narkománii“ a behajú i na úkor zdravia.
Každý človek je neopakovateľným jednotlivcom, a to z každej stránky, zdravotnej, pohybovej, myšlienkovej i citovej. Ak skupina ľudí cvičí rovnakú zostavu, v rovnakom poradí a s rovnakým nasadením, treba to považovať len za ukážku, učenie. Skutočne cvičiť jogu možno iba individuálne. Preto je potrebné, aby sa každý jogista najprv naučil rozoznávať účinky na sebe, a potom si sám zostavoval program cvičení s ohľadom na svoje telesné a psychické potreby.
Obvykle má človek tendenciu postupovať cestou menšieho odporu. Niekto má napríklad stuhnutú brušnú stenu, a v dôsledku toho zlé bránicové dýchanie. Hrudné dýchanie mu však ide dobre. Pochopiteľne, najčastejšie sa bude uchyľovať k tomuto spôsobu dýchania. Jeho povinnosťou však musí byť práve nácvik bránicového dýchania. Najlepšie je, ak sa sústavne precvičuje celé telo od korienkov vlasov až po päty, pričom sa treba viac zamerať na miesta, ktoré potrebujú nápravu. Vytrvalosťou, nie silou!
Pri cvičení sa niekedy ohlásia skryté choroby, buď nedoliečené, alebo sa ešte neprejavili. Najčastejšie sú to utlmené infekčné ložiská, ktorých sa telo chce zbaviť. Tieto ložiská by sa pravdepodobne zaktivizovali aj samy, a to počas nejakého oslabenia organizmu (prechladnutie, avitaminóza, apod.). Lepšie je, ak k tomu dôjde v čase, keď sme v relatívne dobrej kondícii. Treba pritom postupovať opatrne. Ak nepríjemná reakcia je len mierna a telo sa s ňou za deň až dva vyrovná, môžete v cvičení umiernene pokračovať, a pritom si upraviť výživu a životosprávu. Ak je reakcia silná a objavia sa takmer akútne príznaky, potom po ich odznení vynechajte na istý čas cviky, ktoré reakciu spôsobili, a opatrne sa k nim vráťte neskoršie.
V niektorých prípadoch by mal poradiť lekár, ktorý je oboznámený s cvičeniami a podporuje osobnú iniciatívu pacienta pri liečení. Lekári sú v tomto smere väčšinou až príliš opatrní, pretože mnohí majú skreslený pohlaď na jogu.
Trpezlivosť, vytrvalosť
Toto sú vlastnosti, ktoré vedú k návyku, zvyku a nakoniec k zmene štýlu života. Ak si chcete vytvoriť návyk, cvičte zo začiatku pravidelne každý deň aspoň jeden mesiac, za každých okolností. Potom sa už nebudete musieť do toho nútiť, naopak, bude vám to chýbať.
Uviedol som tu osvedčené rady. Je ich veľa. Nik nie je dokonalý, každý človek máva aj slabšie chvíle. Netreba lámať nad sebou palicu, a tiež nebyť punktičkárom. Úzkostlivosť do jogy nepatrí a môže vám kaziť potešenie z cvičenia. Len ľahko, pokojne! Lebo keby sme boli dokonalí, jogu by sme vôbec nepotrebovali.
Poznámka k spoločným cvičeniam
Žiak sa učí dýchať, cvičiť, relaxovať, atď. Postupne sa osamostatňuje. Nakoniec by sa mal sám stať osobnosťou, učiteľom alebo oporou pre iných. Ak niektorí ľudia nedokážu ani po dvoch – troch rokoch návštevy spoločných cvičení postupovať samostatne, je to znak pohodlnosti. Títo ľudia stále potrebujú oporu skupiny, sú na nej závislí a sú závislí aj na učiteľovi.
Bohužiaľ, niektorí učitelia také prejavy považujú za dôkaz kvality svojej práce. Učiteľ by mal viesť svojich žiakov k samostatnosti, stavať ich na vlastné nohy. Tvrdili to všetci významní jogíni. (Táto poznámka sa netýka tých, ktorí viac rokov navštevujú spoločné cvičenia hlavne preto, aby sa stretávali s priateľmi a získavali nové podnety).
Najväčšou silou je vytrvalosť. Tak ako sa cesta k ovládnutiu vied začína učením abecedy, tak sa cesta jogína začína telesným cvičením. Trpezlivosť a vytrvalosť sú základy úspechu v joge. Náhlivosť a prehnané úsilie sú prekážky. Vivékánanda