Nedávno som dostal otázku od prekladateľky jednej anglickej knihy o trochu extravagantnej učiteľke jogy („Yoga girl“), ktorá sa ma pýtala ako prekladať komplikované anglické popisné názvy ásán, ktoré samotné sú prekladom komplikovaných sanskritských popisných názvov. Našťastie sme sa dohodli, že najlepšie pre čitateľa bude, ak ponechá sanskritský názov, pretože popisný slovenský preklad anglického prekladu názvu by bol ešte nejasnejší a skôr by ľudí odrádzal od jogy.
Ale keď som uvidel knižku 2100 ásan od Daniela Lacerdu, tak som nevedel či plakať alebo sa smiať. Kniha je síce plná pekných fotografií, ale tie názvy – nuž, to je téma pre stand-up comedy. Veď posúďte sami: „Pozice stojanu na knihy s rukami svázanými nahoře“ (grantadara urdha baddha hastasana), alebo „přetočená pozice odkazující k Hanumánovi stranou“ (parivritta parshva Hanumanasana). Takýchto neuveriteľných príkladov je tam temer 2000.
Čo spôsobilo, že klasické, jednoduché názvy, ktoré boli pomenované podľa nejakého jogína, zvieraťa alebo častí tela boli nahradené dlhými novotvarmi, ktoré chcú popísať polohy v joge?
V prvom rade to spôsobil B. K. S. Iyengar, ktorý v rámci svojej filozofie jogového cvičenia využil svoju hypermobilitu nato, aby začal meniť, inovovať a definovať nové „ásány“. Jednoduché klasické názvy boli nahrádzané popisnými sanskritskými názvami. Relatívne obmedzená množina ásán (klasické dielo jogy Hatharatnavalí definuje 84 ásán, z ktorých je dôležitých 10 (III. 20–21); Gheranda sanhita popisuje 32 ásán), ktoré sa používali v klasickej joge, sa tak dramaticky rozrástla. Navyše, ak cvičiteľ jogy ovládal sanskrit, alebo poznal niekoho, kto sanskrit ovládal, tak začal vyvíjať nové názvy pre svoje novokreované polohy. Zdá sa však, ale že toto novodobé umenie D. Lacerda („Mr. Yoga“) doviedol do novej dokonalosti. Aký je však zmysel tohto trendu?
Horšie je, že v súčasnosti temer každá škola označuje tie isté ásány svojskými názvami. Zrejme, aby si „ohraničila“ množinu ásán, ktorú špecifickým spôsobom učí práve ona. Tým vlastne izoluje svojich žiakov od vplyvu iných škôl – po chvíli sa nedohodnú s inou skupinou, lebo si musia polohu urobiť, aby zistili, že čo sa skrýva pod daným názvom. Nadôvažok, začali sa tiež meniť popisy účinkov ásán a ásánam sa pripisujú čoraz širšie účinky. Ďalšie odlišnosti sú v tom, je jeden názov môže znamenať v podaní rôznych škôl rôzne ásány. Čiže synonyma, homonyma a novotvary urobili dnes názvoslovie jogy také neprehľadné, že to mnohých od jogy odrádza. Reakciou na tento trend boli snahy o „národné“ konvergencie prekladov názvov, ktoré sa v bývalom Československu objavili v 70. rokoch minulého storočia. Keďže je však dnes garantovaný voľný pohyb cvičiteľov a učiteľov jogy po svete, názvoslovný systém je tak fragmentovaný, že nádej na jeho zjednotenie je nepatrná.
Nakoniec snaha po „vynachádzaní“ nových polôh kladie pred nás základnejšiu otázku: aký to má zmysel? Aký je benefit z toho, že sa cvičenec stane hadím mužom či ženou, že sa prvky jogy objavujú v orientálnom tanci, v tanečných zostavách, aerobiku, gymnastike, bojových umeniach či kulturistike vytrhnuté zo svojho pôvodného kontextu? Aký prospech prinášajú jogové preteky, súťaže a festivaly, ktoré sa rozmohli v súčasnosti?
Nejde azda skôr o snahu komercionalizovať jogu a mať konkurenčnú výhodu pred inými (cvičiteľmi či školami)? A to zase veľa klasických učiteľov jogy už desaťročia dvíha prst, že orientácia na vonkajšie, formálne prejavy v joge zrieďujú najdôležitejšie aspekty účinku jogy. V jednom zo svojich posledných rozhovorov B. K. S. Iyengar povedal, že ho veľmi mrzí, že niektorí si urobili z jogy biznis, pretože joga ako cesta duchovného rozvoja je nekomercionalizovateľná. Paradoxne, bol to práve on, kto sa podpísal pod trend komercializácie jogy od 60. rokov minulého storočia. Stal sa „referenciou“ pre ásány, vyvinul v spolupráci so svojimi žiakmi systém cvičenia, ktorý je už skôr fyzioterapeutickou školou ako klasickou školou jogy, a bol jedným z najvplyvnejších učiteľov jogy, resp. ásán v globálnom meradle. Tým silne ovplyvnil posun v interpretácii jogy smerom k jej interpretácii ako sústavy ásán.
Hádam môžeme dúfať, že súčasná nejednotnosť názvoslovia sa časom neprehĺbi prekladmi sanskritských novotvarov do moderných jazykov. To však záleží predovšetkým od erudovanosti a kompetentnosti ich prekladateľov.